Máte obavy o svoje peniaze?

Zažívame ťažkú dobu, dva roky pandémie, vojna na Ukrajine, zvyšovanie cien a s tým spojená vysoká miera inflácie. Máme obavy o svoje našetrené peniaze.

Ako sa zachovať v tejto situácii a ako nakladať s tými, ktoré máme tak, aby sme o ne neprišli, radí Lukáš HAVLÍK, finančný PR špecialista.

Dôležité je rozdeliť peniaze

V čase krízy (ale nie len) je dobré mať peniaze rozdelené na dve časti:

základná rezerva (3 až 6 mesačné výdavky + blízke a očakávané nákupy) a peniaze, ktoré považujeme za dlhodobé sporenie a nepotrebujeme ich použiť v dohľadnej dobe.

Rezervu je dobré držať na bežnom, ale ešte lepšie na sporiacom účte (sporiaci účet predstavuje dodatočnú ochranu neoprávneným zneužitím platobnej karty napríklad + je na ňom nenulový úrok, hoci v aktuálnej situáciu nie je nijako veľký).

Druhú časť úspor je potrebné chrániť najmä pred infláciou – t.j. istou stratu kúpnej sily.

V hotovosti je lepšie držať iba menšiu časť rezervy (napr. mesačné výdavky, alebo mesačný príjem).

Je vhodné pravidelne sporiť alebo investovať a pokračovať v tom aj počas nej, ak je to možné.

Čo určite nerobiť v prípade krízy

Nepodliehať panike a nevyberať peniaze z banky, ak ich nepotrebujete.

Banky v EÚ sú stabilné a kontrolované, zároveň sú vklady chránené do 100 000 eur/osoba/banka Fondom na ochranu vkladov.

Celoživotné úspory v hotovosti predstavujú neprimerané lákadlo pre zlodejov (v prípade seniorov zvlášť) a dodatočné starosti pre držiteľa, preto je potrebné následne riešiť dodatočné zabezpečenie domu, čo môže byť finančne nákladné.

Kedy hovoríme o inflácii aj keď ceny klesli

Inflácia je známy pojem, ktorý však častejšie skloňujú ekonómovia než bežní ľudia. V širšom zmysle infláciu chápeme ako zníženie kúpnej sily peňazí, teda niečo ako stratu časti ich využiteľnej hodnoty.

Pokiaľ si dnes za jedno euro môžeme kúpiť menej než v minulosti, znamená to, že kúpna sila peňazí sa znížila a inflácia vzrástla.

Nižšia cena nákupu v minulosti automatický neznamená, že tovar bol aj lacnejší. Situáciu môžeme ilustrovať na jednoduchom modelovom príklade – povedzme, že pred niekoľkými rokmi by stál liter mlieka 1 euro a priemerný plat by bol napríklad 500 eur a naopak dnes by rovnaký liter mlieka stál 2 eurá, ale priemerný plat by bol 1 500 eur. Priemerný plat v príklade sa zmenil až trojnásobne, dôsledkom čoho je, že mlieko zlacnelo, hoci stojí dvojnásobok.

Pokiaľ veci úplne zjednodušíme, infláciu možno chápať ako nárast cien. Nestačí však, aby zdraželi len niektoré tovary a všetky ostatné ostanú nezmenené. O inflácií hovoríme až vtedy, keď rastú ceny prakticky všetkého a zvyšuje sa teda celková cenová hladina, t. j. niektoré ceny možno dokonca klesli, ale v akomsi pomyslenom súčte je všetko drahšie.

Spotrebiteľský kôš a čo s celoživotnými úsporami

Odborníci sa pozreli na problém očami bežných ľudí a vymysleli takzvaný spotrebiteľský kôš. Môžeme si ho predstaviť ako gigantický nákupný košík, do ktorého sa vojde všetko, čo v priebehu roka kúpime alebo za čo zaplatíme.

Sú v ňom zastúpené všetky reprezentatívne tovary a služby, ako napríklad potraviny, doprava, kultúra či bývanie.

Na základe zmien cien týchto tovarov a služieb sa určuje medziročná miera inflácie. Ak sme minulý rok za rovnaký košík zaplatili menej, logicky to znamená, že ceny rástli.

Ak popri raste cien, rastú aj platy a dôchodky, čím sa systém dostáva do akejsi rovnováhy a miernu infláciu v bežnom živote veľmi nepostrehneme. Dokonca by sme si mohli všimnúť, že ak príjmy rastú rýchlejšie ako ceny tovarov a služieb, v podstate bohatneme.

Porovnávanie príjmov a nízkej miery inflácie je teda jednoduché. O niečo ťažšie sa však budeme orientovať, pokiaľ zoberieme do úvahy, že už mierna inflácia (napr. aj 2 %)  ovplyvňuje aj naše úspory.

Pozor si treba dať najmä na dlhoročné, prípadne celoživotné úspory. Kým medziročné zmeny príjmu a postupné zvyšovanie cien majú len malý vplyv na rodinný rozpočet, dlhodobý vplyv nízkej inflácie na celoživotné úspory môže byť devastačný. Hodnotu peňazí uložených v hotovosti znižuje inflácia bez kompromisov.

Ako chápať infláciu

Vplyv inflácie v dlhodobom meradle si môžeme ukázať na jednoduchom príklade. Na začiatku roka 2012 sme mali k dispozícii 10 000 eur. Ak by sme ich nechali ležať doma v trezore, inflácia nebude zmiernená o žiaden úrok. Reálna hodnota takýchto peňazí klesla za 9 rokov na 8 809 eur, čo predstavuje stratu viac ako 11 percent reálnej hodnoty.

Pri očakávanej inflácii 2 percentá klesne hodnota týchto peňazí do roku 2024 o takmer jednu pätinu. Infláciu možno chápať ako nárast cien. Nestačí však, aby zdraželi len niektoré tovary a všetky ostatné ostanú nezmenené.

O infláciii hovoríme až vtedy, keď rastú ceny prakticky všetkého a zvyšuje sa teda celková cenová hladina, t. j. niektoré ceny možno dokonca klesli, ale v akomsi pomyslenom súčte je všetko drahšie.

Ako ochránim moje úspory pred infláciou?

Aby ste uchránili úspory pred infláciou musia sa zhodnocovať viac alebo aspoň rovnako ako je dlhodobá miera inflácie. Odporúča sa investovať do akcií, ale je potrebné rátať s dlhým časovým horizontom návratnosti. Ak máte nasporený väčší objem peňazí a nikam sa neponáhľate, zvážte možnosti investovania aspoň časti týchto prostriedkov.

Nezabudnite, že investovanie je proces, pri ktorom sa môžete na istý čas dostať aj do záporných čísel. Platí však, že ak dodržíte minimálny investičný horizont, existuje vysoká šanca, že svoje úspory výrazne zhodnotíte.

Peniaze v trezore alebo v banke?

Buďte preto trpezliví a nepodliehajte emóciám. Nezabudnite, že peniaze, ktoré necháte iba odložené v trezore, sú síce v bezpečí, ale kvôli inflácii strácajú hodnotu.

Skúste investovať, nebojte sa požiadať o radu a vždy si nechajte všetko dobre vysvetliť. Ide o vaše peniaze a vašu budúcnosť. Ak vám niekto nevie niečo vysvetliť, je možné, že tomu úplne nerozumie a zbytočne riskuje vaše peniaze.

Snažte sa vybrať si spoľahlivého a overeného investičného partnera, ktorý ručí aj svojou povesťou a dobrým menom. Starostlivosť o celoživotné úspory je dlhodobý proces a vyžaduje istú dávku námahy a disciplíny. Dajte si pozor na sľuby rýchleho zbohatnutia a úrokov v desiatkach percent.

Zbytočne neriskujte. Investujte pravidelne. Zachytíte tak tie najlepšie chvíle na trhu, ktoré v dostatočnej miere vykompenzujú situácie, keď sa očakávaný rast nedostaví. Znížite tak riziko. Užite si vaše peniaze.

Rozumnú časť peňazí si mesačne vyčleňte na veci, ktoré vám robia radosť. Predídete tak spontánnym nákupom, ktoré krátkodobo potešia, ale z dlhodobého hľadiska môžu ohroziť napríklad váš pokojný dôchodok.

Myslite na dostupnú rezervu

Na bežnom alebo sporiacom účte by ste mali držať peniaze maximálne do výšky 3 až 6 mesačných výdavkov. Ostatné peniaze investujte, ak ich neplánujete v dohľadnej dobe použiť inak. Pokles hodnoty rezervy, t.j. potrebu jej postupného zvyšovania, kompenzujte z príjmu/dôchodku alebo zmenou výdavkov.

Pamätajte, že aktuálna situácia na trhu, je sprevádzaná neistotou, ktorá v nás prirodzene vyvoláva negatívne emócie. Pri ich zvládaní vám môžu výrazne pomôcť investiční profesionáli.

ZDROJ FOTO: pixabay.com